Farmakokinetika fumarátu železnatého
Železo sa absorbuje najmä v dvanástniku a proximálnom jejune vo forme železnatých iónov [1]. U pacientov bez -nedostatku železa sa 5 % až 10 % príjmu železa po perorálnom podaní môže absorbovať z črevnej sliznice. S nedostatkom zásob železa v tele sa môže úmerne zvýšiť jeho vstrebávanie. Preto sa u pacientov so všeobecným nedostatkom železa môže vstrebať 20 % až 30 % príjmu železa. Súčasné požitie železa s jedlom znižuje jeho vstrebávanie asi o 1/3 až 1/2 v porovnaní s prázdnym žalúdkom. Po vstrebaní sa železo spája s transferínom a dostáva sa do krvného obehu. Používa sa ako surovina pre telo na tvorbu červených krviniek. Môže byť tiež uložený v pečeni, slezine, kostnej dreni a iných retikuloendoteliálnych tkanivách vo forme feritínu alebo hemosiderínu. Rýchlosť väzby tohto lieku na proteíny je vysoká v hemoglobíne, ale nízka v myoglobíne, enzýmoch a proteínoch transportujúcich železo a nízka v feritíne alebo hemosideríne. Železo sa vylučuje močom, žlčou, potom, vylučovanými bunkami črevnej sliznice a enzýmami. Denné vylučovanie je veľmi malé a celková strata je 0,5 až 1,0 mg. V dôsledku menštruácie, tehotenstva, dojčenia a iných dôvodov ženy vylučujú v priemere asi 1,0 ~ 1,5 mg denne. Tí, ktorí nemôžu absorbovať liek z čreva po perorálnom podaní, sa vylúčia stolicou.
